Členstvo Turecka v EÚ?

Autor: Mohamad Safwan Hasna | 15.6.2011 o 23:20 | Karma článku: 11,90 | Prečítané:  5674x

Diskusie o vstupe Turecka do EÚ stále vyvolávajú vášnivé reakcie na oboch stranách. A to i napriek tomu, že za posledné roky rokovania medzi oboma stranami zásadne nepokročili a Turecku už, zdá sa, dochádza trpezlivosť. Ako je to s podporou prípadného členstva u nás? A patrí vôbec Turecko do Európskej únie, alebo by sa malo skôr orientovať na svojich staronových susedov v Ázií?

Ak sa pozrieme na postavenie politických aktérov k otázke vstupu Turecka do EÚ u nás, zistíme, že väčšina relevantných slovenských a českých politických strán otvorene nevystupuje proti prípadnému vstupu Turecka. Výnimkou je iba KDH a KDÚ-ČSL, ktorá však v posledných voľbách zostala pred bránami parlamentu. V slovenských a českých médiách je pritom vstup Turecka prezentovaný zväčša negatívne a je často podfarbený emóciami. Svoju rolu zrejme zohráva tiež historický faktor, hlavne prítomnosť Osmanov na tomto území v minulosti. Zdá sa, ako by sa mainstreamové médiá z veľkej časti o vyvážené informovanie k danej téme ani veľmi neusilovali. Neponúkajú dostatok informácií o reálnych výhodách či nevýhodách prípadného vstupu Turecka do EÚ. Rezervy sa však objavujú i na tureckej strane, ktorá, ako sa zdá, nedostatočne vstupuje do tejto diskusie, minimálne pokiaľ ide o Slovensko a Českú republiku. Človek by očakával, že sa u nás budú častejšie objavovať politickí predstavitelia Turecka či zástupcovia vládnych či mimovládnych agentúr vysvetľujúci, prečo by EÚ mala Turecko prijať medzi členské štáty. Turecko je v prvej dvadsiatke najsilnejších ekonomík sveta a jeho ekonomika rýchlo rastie. Predstavuje taktiež pomyselný most medzi Východom a Západom, islamským svetom a post-kresťanskou Európou. V poslednej dobe sa stáva hlavne vďaka svojej efektívnej a dômyselnej zahraničnej politike významným geopolitickým hráčom. V diskusiách o prípadnom členstve Turecka v EÚ sa často hovorí o probléme vzájomnej kultúrnej odlišnosti. V týchto úvahách sa často objavuje téza o tzv. kresťanskej resp. judo-kresťanskej Európe a islamskom Turecku. Toto rozdelenie má však niekoľko zásadných problémov. Téza o judo-kresťanských základoch Európy je totiž priveľmi zjednodušujúca a ako taká nie je celkom presná. Európske kultúrne dedičstvo vychádza už z antiky, okrem kresťanstva a judaizmu sa na ňom podpísali i myšlienky osvietenstva a aj islám, hlavne v období moslimskej vlády na Pyrenejskom polostrove. Je na mieste položiť si otázku, aký charakter spoločenstva EÚ vlastne prestavuje? Spočiatku išlo len o spoločenstvo ekonomické, neskôr politické, no môžme povedať, že dnes je i spoločenstvom kultúrnym? EÚ dodnes na túto otázku nedala jasnú odpoveď, no ak bude v budúcnosti chcieť byť významným hráčom na svetovej politickej a hospodárskej scéne, prijatie Turecka pre jeho pozíciu, politickú i ekonomickú silu, bude zrejme nevyhnutné. Treba si uvedomiť, že samotné Turecko má na výber a pre jeho budúci rozvoj nie je členstvo v EÚ otázkou života a smrti. Ako v konečnom dôsledku ukázali i posledné prieskumy verejnej mienky v Turecku, jeho občania sú členstvu v EÚ naklonení stále menej a menej. Turecko sa okrem EÚ usiluje i o rozvoj vzťahov so svojimi ázijskými susedmi, kde do budúcna vidieť veľký potenciál. Silnejšie väzby hlavne s arabským svetom by boli svojim spôsobom prirodzenejšie a pre samotné Turecko možno aj oveľa perspektívnejšie. Predvstupové rokovania medzi Tureckom a EÚ prebiehajú už mnoho rokov a medzi časom sa členmi stali štáty s oveľa horšou ekonomickou situáciou, ktoré tam podľa mnohých odborníkov vlastne ani nepatria a skôr sa jednalo o politické gesto, než perspektívny, či ekonomicky výhodný krok. V tejto súvislosti sú Turci právom rozčarovaní, keď niektorí čelní politickí predstavitelia EÚ hovoria o takzvanom privilegovanom partnerstve. Turci dali celkom oprávnene a veľmi jasne najavo, že majú záujem iba o plnohodnotné členstvo. Turecko svoj záujem o vstup deklarovalo celkom jasne a robí mnoho politických (ústavné reformy, reformy v oblasti náboženských slobôd a podobne) a ekonomických zmien. Hlavné slovo má dnes EÚ, ktorej predstavitelia by sa mali dohodnúť, čo pre nich členstvo Turecka v EÚ znamená, či chcú alebo nechcú, aby bolo jedným z členov. Preto zo súčasnej debaty nie je jasné, čo je hlavným problémom, resp. či je to práve náboženská a kultúrna odlišnosť Turecka, alebo niečo iné. Avšak akúkoľvek ponuku, ktorá nie je plnohodnotným členstvom, vnímam ako neférovú a je plne pochopiteľný postoj Turecka, ktoré takéto ponuky kategoricky odmieta. Otázka prípadného členstva Turecka v EÚ je zložitá. Nazdávam sa však, že prípadné výhody, ktoré by členstvo Turecka prinieslo, by prevýšili nad nevýhodami. Kontroverzný americký politológ Samuel Huntington vo svojej knihe Zrážka civilizácií odporúča Turecku skôr vytvoriť zväzok s moslimskými krajinami na Blízkom východe. Hoci s jeho tézami v mnohom nesúhlasím, práve prípadný zväzok s moslimskými a arabskými krajinami, ako som už naznačil, by skutočne mohol byť prijateľnejší a pre obe strany prirodzenejší. Zároveň sa však domnievam, že zväzok s týmito štátmi bezprostredne nevylučuje integráciu Turecka do EÚ. Práve v tom vidím silu a význam Turecka.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Galkova kauza odpočúvania trvá roky, súdy ju nechcú riešiť

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.


Už ste čítali?