Odpovede na diskusné príspevky k reakcii na p. Miroslava Mikolášika

Autor: Mohamad Safwan Hasna | 1.7.2011 o 0:22 | (upravené 1.7.2011 o 11:23) Karma článku: 5,58 | Prečítané:  1936x

Chcel by so sa poďakovať všetkým, ktorí mali vecné otázky a argumenty v predošlom článku. Ako som prisľúbil, na tomto mieste zodpoviem otázky, ktoré mi kládli diskutéri. Nie všetky reakcie sa však týkali aspoň okrajovo témy. Objavili sa komentáre, ktoré prekračovali medze slušnosti a z mne nepochopiteľných dôvodov útočili dokonca aj na moju osobu. Na tie, samozrejme, reagovať nebudem.

Skôr než začnem s odpoveďami na otázky, musím poukázať na skutočnosť, na ktorú prakticky nikto v diskusiách neupozornil a mnohí si ju zrejme ani neuvedomili. Článok nevznikol sám od seba a o jednotlivých témach, ktorých som sa v ňom dotkol, som nehovoril náhodou. Článok bol v prvom rade reakciou na komentár poslanca Európskeho parlamentu Miroslava Mikolášika spred niekoľkých týždňov, ktorého podľa môjho názoru závažné nedostatky ma primäli, aby som naň napísal reakciu.

Chcel by som však podčiarknuť, ze až na niektoré výnimky si napriek zhoršujúcemu sa trendu myslím, že Európa poskytuje veľkú mieru občianskej, individuálnej a náboženskej slobody. V mnohých ohľadoch (napr. sociálne istoty, zdravotná starostlivosť, úroveň ľudských práv atď.) sú na tom krajiny EÚ lepšie, ako mnohé z muslimských krajín, čo však nemožno dávať za vinu islámu, ako skôr iným, hlavne politickým faktorom.

Koľko mešít sa v priebehu posledných 10 rokov postavilo v Európe a koľko kresťanských chrámov sa za rovnaký čas postavilo v islamských krajinách? Koľko kresťanských chrámov bolo zničených?

Presné štatistiky nepoznám, ale som presvedčený, že v muslimských krajinách (ako napríklad Egypt, Sýria, Libanon, Indonézia, Jordánsko) všade tam, kde žije väčšia kresťanská menšina, sa kostoly stavajú, a to často dokonca s finančnou podporou štátu. Napríklad v malom, na zemný plyn bohatom štáte Katar samotný katarský Emir daroval peniaze na kúpu obrovského pozemku na stavbu kostola. Druhým príkladom je Kuvajt. Počet jeho kresťanských občanov možno zrátať na prstoch ruky, no stojí v ňom 5 alebo 6 kostolov. Keď už ste navrhli porovnanie s Európou, tak sa pozrime na to, koľko mešít stojí napríklad na Slovensku. A keď sme pri štatistikách, skúste sa pozrieť napríklad na to, koľko kostolov a koľko mešít bolo zničených počas vojny v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992 až 1995. Nepopieram výskyt ojedinelých prípadov útokov na kostoly v muslimských krajinách, ktoré sú však zakaždým odsúdené patričnými náboženskými autoritami.

Kresťania sú v muslimských krajinách dlho, muslimovia do Európy imigrovali nedávno. Chcú si pretvoriť hostiteľskú krajinu na obraz svojej domoviny.

Migranti začali do vybraných západných krajín prúdiť od 50-60 rokov predovšetkým na pozvanie hostiteľských krajín, aby robili najmä fyzicky náročnú prácu, ktorú nikto z domácich vtedy robiť nechcel. Nechcú pretvoriť miesto, do ktorého prišli, na obraz svojej domoviny, ako to niektorí tvrdia. Požadujú len štandard, ktorý im zaručujú zákony, ktoré oni sami rešpektujú. Mnohí z nich tvoria tretiu či štvrtú generáciu, majú občianstvo a jazyk krajiny, do ktorej ich predkovia prišli, sa stal ich materinským jazykom. Čo je to za logiku operovať dĺžkou, akú v danej krajine strávia? A ak by sme sa o to predsa pokúsili, koľko teda majú v krajine žiť, kým tam budú "dostatočne dlho" na to, aby mali okrem povinností aj rovnaké práva, ako ich spoluobčania?

Európa, resp. Slovensko by malo zabezpečiť práva muslimov, ale ruka v ruke s právami musia ísť i povinnosti. Ak sa tie nedodržiavajú, potom systém nemôže fungovať.

S týmto môžem len súhlasiť. Nikto predsa nehovori, ze by muslimovia nemali dodržiavať tie isté povinnosti, ako ich spoluobčania. Spomínanej rovnici však chýba ešte druhá strana. Pokým muslimovia na Slovensku dodržiavajú povinnosti, ktoré sú na nich kladené, nie sú im dané také práva, aké majú ostatné, neraz oveľa menšie náboženské spoločenstvá.

Aký máte názor na karikatúry proroka Mohameda? Mali ci nemali noviny demokratické pravo uverejniť tieto, hoc znevažujúce obrázky, ktoré inak nemajú problém zverejniť vo vzťahu ku kresťanom a ich viere? Bola reakcia islamského sveta primeraná?

Spomínané karikatúry sú odsúdeniahodné. Nie sú prejavom slobody slova, ale dôkazom chýbajúceho rešpektu voči iným náboženstvám. Sám by som sa ohradil voči akýmkoľvek iným karikatúram, ktorá by urážali dôležité postavy či symboly iných náboženstiev. Nie je ničím chvályhodným, že takéto karikatúry je možné na Západe zverejniť. Nemožno však zároveň očakávať, že sa muslimovia vo svojich krajinách budú správať podľa predstáv ľudí, ktorí žijú na Západe. Otázka náboženstva je v týchto krajinách veľmi citlivá, a to nie len pre muslimov. Na druhej strane je však potrebné uznať, že niektoré reakcie boli prehnané a skôr danej veci uškodili, než aby nepomohli k jej vyriešeniu. Islamská nadácia na Slovensku sama vyzvala na pokojné a tiché demonštrácie. V tejto súvislosti treba oceniť postoj americkej verejnosti a prezidenta Obamu ku kauze pálenia Koránu americkým protestantským pastorom. Taktiež nemôžme zabúdať, že ani v Európe vonkoncom nie sú všetky témy otvorené, ako by sa mohlo zdať a aj Európa má svoje tabu.

Spálenie Koránu nejakým pološialeným americkým 'pastorom' vyvolalo nepokoje naprieč muslimským svetom. Mal na to právo a bola reakcia v Pakistane či Afganistane primeraná?

Táto otázka už bola v podstate zodpovedaná. Možno len toľko, že je zaujímavé, že keď je páchateľom kresťan, tak je pološialený. Keď je to muslim, hovorí  sa o ňom zrazu ako o oddanom veriacom.

"Filozofovia len mnohými spôsobmi interpretovali svet. Podstatné je však zmeniť ho." (Karl Marx). Marx pritom vyhlásil, že náboženstvo je ópiom ľudu - teda bol jasný ateista.

Heslo som tam dal, lebo ma zaujalo a žiadny skrytý ani iný dôvod za tým nie je. K postojom jeho autora mám mnohé výhrady, zaujala ma však podstata výroku a nie jeho autor. Ak Vám to tak veľmi prekáža, kľudne ho zmením. Ak budem v písaní pokračovať, zrejme tak urobím tak či tak, hoci verím, že i za tým bude niekto v komentároch hľadať konšpiráciu.

Šejk Jusuf Al-Karadáwi a jeho postoje.

Šejk Jusuf Al-Karadáwi je veľká autorita, ktorá sa vyjadruje k mnohým témam. Žiadam týmto pýtajúceho sa, aby poskytol odkaz na jeden jediný prípad, kedy Karadáwi burcoval muslimov proti kresťanom. Nie som hovorca Karadáwiho, aby som podával stanoviská k všetkým jeho vyjadreniam, no ak je tak proti-kresťansky naladený, ako je možné, si ho vážia i mnohé Koptské autority v Egypte a má nadštandardné vzťahy napríklad i s patriarchom Jeruzalema Atallom Hannom. Keď však budete posielať link, držte sa prosím témy a dokážte, že niekedy Karadáwi burcoval proti kresťanom v muslimských krajinách.

Pre množstvo otázok som si nakoniec povedal, že napíšem blogov s odpoveďami niekoľko. Na budúci týždeň zodpoviem ďalšie otázky, pričom sa budem zameriavať na témy, ktoré ešte neodzneli, aby som pokryl čo najviac oblastí, ktorých sa komentáre dotkli. Dúfam, že sa moje odpovede stretnú s pochopením a že ďalšia debata sa bude viesť v korektnom duchu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?